Myslím, že univerzity treba hodnotiť z dvoch pohľadov: štúdium a výskum. Z môjho pohľadu (absolventa vysokej školy a človeka pracujúceho v praxi), môžem objektívne hodnotiť skôr fungovanie štúdia na univerzitách a následné spojenie štúdia s praxou.
Kvalita vs. Kvantita
Slovenské vysoké školy zaznamenali od nežnej revolúcie významný posun. V roku 1990 na nich študovalo necelých 65-tisíc študentov. Za desať rokov ich počet stúpol o vyše 50-tisíc. A pred rokom presiahol rekordných 209-tisíc [8]. Ako vidieť na nasledujúcej tabuľke, záujem o vzdelaných ľudí na Slovensku existuje (iná otázka je, za akú cenu). Na Slovensku máme celkovo 20 verejných, 10 súkromných a 3 štátne vysoké školy. Z toho je 23 univerzít [4]. Otázne je, či ich potrebujeme toľko.
Štruktúra evidovaných nezamestnaných absolventov škôl podľa vzdelanostného stupňa. Zdroj [4]
Po skončení školy sú ekonómovia z dvoch rôznych škôl „rovnakí" inžinieri. Je to však pravda? Už pri prijímaní študentov sú iné kvalitatívne kritériá, nieto ešte počas štúdia. Je verejným tajomstvom, že medzi jednotlivými univerzitami sú kvalitatívne rozdiely. Naschvál neuvádzam mená univerzít, každý vie, ako to je. Rovnako ako s právom, informatikou, matematikou..
Keďže prostriedky sa delia medzi školy, je tento problém nezanedbateľný. Lepšie by bolo mať menej kvalitných a dobre financovaných škôl, ako veľa slabších. Problémom sú aj náklady na samotné riadenie jednotlivých škôl. Z tohto dôvodu by mohlo byť riešením spájanie univerzít a delenie prostriedkov podľa kvality. Tá sa však v súčasnom systéme nedá objektívne zhodnotiť. Akákoľvek regulácia zo strany štátu je v konečnom dôsledku zlá. Kto môže objektívne posúdiť ktorá škola má prežiť a ktorá nie? Úradník?
Istý obraz o kvalite a potrebe jednotlivých škôl ponúka uplatnenie absolventov v praxi. Školy ktoré vychovávajú neperspektívnych absolventov, by sa mohli označiť za nepotrebné. Tiež treba zohľadniť za akú cenu títo absolventi pracujú, alebo naopak, či sú vôbec ochotný za danú cenu na Slovensku pracovať.
K 30.9.2006 bol počet nezamestnaných absolventov prírodovedných odborov 237, kým počet nezamestnaných absolventov z kategórii: „Spoločenské vedy, náuky a služby" bol 1363. Môže však niekto nútiť študenta, aby študoval prírodovedný odbor a nie spoločenskovedný?
Problémom sú aj odbory. Na množstve fakúlt existuje aj odbor manažment, alebo nejaký jeho klon. Na tieto odbory sa hlási tri krát toľko študentov ako na technické odbory [1]. Výsledok je, že nemáme odborníkov, ale máme kopu manažérov, ktorí chcú riadiť, ale ničomu vlastne nerozumejú (myslím tým absolventov manažmentu a neplatí to všeobecne). Ale školy iba uspokojujú dopyt. Všetci chcú predsa chodiť v obleku a celý deň telefonovať. Musí byť preto skoro každý manažér?
Možné riešenie: Ekonóm, informatik, každý odborník by mal vedieť určitý základ svojho odboru. Preto by sa mali porovnávať vedomosti študentov v rámci jednotlivých profesií, nie v rámci fakúlt. Tak by sa dala zistiť vedomostná úroveň študentov jednotlivých fakúlt. V rámci fakúlt by to mali zabezpečovať napríklad štátne komisie pri štátnych skúškach, ktoré sú zložené z odborníkov aj z iných univerzít. V praxi sa však stáva štátna skúška formalitou. Riešenie ako znížiť počet fakúlt ma tiež nenapadá lepšie, ako určiť tých čo prežijú súťažou. Akékoľvek iné pokusy formou komisií na posúdenie kvality a následné zachovanie univerzít mi pripomínajú plánovanie spred roku 1989. Súťaž, a tým aj objektívne posúdenie u nás neexistuje.
Dobrý obraz o uplatnení absolventov dáva nasledujúca tabuľka. Samozrejme, dopyt po absolventoch nie je závislý iba od kvality jednotlivých univerzít, ale aj od dopytu po jednotlivých profesiách. Potom je však na mieste otázka, prečo by mal štát vychovávať absolventov ktorých nepotrebuje. Tiež táto tabuľka nehovorí nič o cene práce absolventov jednotlivých univerzít.
Zdroj: [5]
Štúdium
Príklad zo života: Ráno vstanem, vyberiem sa autobusom na prednášku. Prídem do školy a prednáška je zrušená z dôvodu konferencie. Som naštvaný, lebo som sa trepal X kilometrov a vstával som skoro. Spolužiaci sa tešia, veď aspoň dostaneme zadarmo skúšku a môžeme ísť na pivo. Po dvoch hodinách prídeme na ďalšiu prednášku. Profesor premieta na stenu prezentáciu, ktorá je skoro zhodná so skriptami a číta obsah jednotlivých „slajdov" (obrazoviek).
Som znechutený. Prečo? Zabil som celý deň, cestoval som, vstával, a získal som to, čo som mohol mať, keby som zostal doma a kúpil si odbornú knihu. Jediné, čo by som nemal je titul. Keď som si k tomu predstavil, že za toto by som si mal ešte platiť.. A vlastne neplatím?
Študentom je väčšinou kvalita štúdia fuk, hlavne že dostanú titul. Veď to je zadarmo a študentský život je fajn. Tak cena, ako aj kvalita vzdelávania sú kontrolované iba štátom. A štát investuje nemalé peniaze. Môže však štát objektívne posúdiť kvalitu? Môže úradník objektívne povedať, ktoré školy sú kvalitné, ktoré potrebujeme, ktoré sú navyše, a koľko študentov by malo a mohlo študovať?
Možné riešenie je spoplatnenie štúdia, čo by vytvorilo objektívnu cenu. Len cena fakulty môže objektívne odzrkadliť jej kvalitu, rôzne prieskumy budú vždy diskutabilné. Ak je štúdium kvalitné, zvýši sa aj dopyt po študentoch týchto fakúlt a tým aj ich cena. Tým sa platenie za štúdium vníma ako investícia, a každý určite lepšie zváži svoje rozhodnutie. Potom mu aj viac záleží, ako tieto prostriedky škola využíva a hlavne, čo za ne dostane. Samozrejme to neplatí pre školy, ktorých absolventi sa stávajú zamestnancami štátu (lekári, učitelia). Spoplatnenie by však viedlo školy vychovávať čo najviac absolventov, zase na úkor kvality, s cieľom získať čo najviac prostriedkov. Sú to dve strany mince. Viac študentov znamená pre školu viac peňazí, ale dlhodobo zhoršenie kvality absolventov a tým aj zníženie ich ceny na trhu. Študenti by sa tiež zaujímali viac o kvalitu štúdia, lebo by ho vnímali ako tovar ktorý dostanú. Keď som tu napísal článok o spoplatnení štúdia, musel som ho stiahnuť, lebo sa mi nechcelo hádať s kamarátmi pri pive.
Možné riešenie: Nenavrhujem zavedenie poplatkov, ani nie som proti tejto možnosti. Malo by sa o tom však diskutovať. Súhlasím, že nie každý si môže štúdium dovoliť. Môj pohľad: Som absolvent, vyštudoval som zadarmo. Som ochotný platiť mesačne nejakú sumu (dajme tomu 1000Sk) svojej škole, ak budem platiť menšie dane. Matematika je jednoduchá: peniaze idú priamo škole a čo je podstatné, celých 1000Sk. Štát nemusí prerozdeľovať a ja budem spokojný, lebo budem vedieť kam tie peniaze naozaj išli. Keďže štát ušetrí, zaplatím menšie dane.
Opakujem, že hovorím za seba, ako technika. Iný prípad je, ak učiteľ alebo lekár ponúka štátu službu za nízky plat (to že učitelia a lekári málo zarábajú snáď rozoberať netreba) .
Kto nevie nič robiť učí?
Obdivujem učiteľov, a bohužiaľ je ich podľa môjho názoru menšina, ktorí vedia vysvetliť učivo na príkladoch z praxe (mne osobne vzorce a rovnice nikdy nič nehovorili). Veľa učiteľov v praxi však nikdy nepôsobilo. Študent ostane na škole, spraví si doktorát, popri tom učí (alebo si skôr odcvičí povinnú jazdu) a pokračuje v rebríčku phd - docent - profesor. A potom sa často stáva realitou veta: „Kto nevie nič robiť učí."
Človek príde do praxe a vie iba rozprávať, pozná kopec delení, ale nevie nič urobiť. Najľahšie by bolo keby som si kúpil slušnú knihu a učil som sa programovať doma za počítačom, ako počúvať hodiny o tom ako sa programuje. Čo firmy viac potrebujú?
Možné riešenie: Riešenie prípadových štúdií. Obrazne povedané: hranie sa na firmu. Sledovať reálne problémy, ktoré sa riešia vo firmách, popísať ich študentom a spoločne hľadať riešenia. Komunikovať s absolventmi ktorý pôsobia v praxi a s firmami o reálnych problémoch a následne tieto tieto informácie prenášať do štúdia. Tým sa vytvorí zároveň aj spätná väzba (Školy vedia čo študenti v praxi potrebujú a porovnávajú ich s tým, čo ponúkajú v študijných programoch). Iný spôsob je simulovať reálne podmienky. Uvediem príklad:
Odbor informatiky. Skupina študentov dostane za úlohu vytvoriť internetovú stránku s blogmi (niečo ako tu). Musia pracovať v tíme, prípadne si zvolia svojho „šéfa". Spolu postupujú od návrhu dizajnu po konečné testovanie. Popri tom môžu navrhnúť marketingové stratégie ako pritiahnuť blogerov. A informatici zrazu dostávajú aj marketingové schopnosti, učia sa riadiť, spolupracovať medzi sebou, riešiť problémy, diskutovať. Informatika nie je a ani by nemala byť len o programovaní. Na to človek nepotrebuje vysokú školu.
Toto je moja predstava ako by to malo fungovať. Čo na to treba? Schopných pedagógov ktorých by to tiež bavilo, pár počítačov a študentov ktorí (naozaj) chcú niečo vedieť. Až potom by mala prísť otázka peňazí. Alebo najprv?
Dôležitosť vysokej školy v praxi
Keď prídem na pracovný pohovor, otázka vysokej školy je možno na piatom mieste. Prvá a dnes už zásadná otázka sú jazykové schopnosti. Slovensko je malé a väčšina firiem komunikuje so zahraničím. Druhým dôvodom je dostupnosť informácii a najmä na internete je ich najviac v angličtine.
Ďalšie požiadavky: prehľad v odbore, záujem o prácu, skúsenosti, komunikatívnosť, tímová práca, ochota cestovať, samostatnosť..
Je na toto potrebná vysoká škola? Z časti áno.. Otvorí dvere, ale potom je to už na vás.
Možné riešenie: Platené stáže absolventov vo firmách. Študent by v rámci štúdia získal financie, ale hlavne skúsenosti a pracovné návyky, prehľad v odbore a podobne. Firmy by si formovali a testovali budúcich absolventov, získali by lacnú pracovnú silu, prípadne iné výhody.
Spolupráca škôl s firmami, je jednak cesta ako získavať spätnú väzbu (čo je možné aj v spolupráci s absolventmi). Pedagógovia bez spätnej väzby učia to, čo na trhu práce už dávno neletí. A biznis kritizuje, že mu chýbajú šikovní absolventi, že báda sám alebo nebáda vôbec. Školám zase chýbajú alternatívy k štátnej dotácii. Predseda Predstavenstva Volkswagenu (VW) Slovakia Jozef Uhrík však uznáva, že aj súkromný kapitál by mohol byť voči univerzitám štedrejší [10].
Je pravda, že študent môže pracovať popri škole aj teraz. Je však ťažké kombinovať štúdium s prácou. Často je ťažké získať odbornú prácu počas štúdia. Možno by pomohla motivácia firiem zamestnávať študentov, tí by pracovali namiesto niektorých nezmyselných cvičení. Svoje problémy z praxe by konzultovali so svojimi vyučujúcimi, a tak by mali aj vyučujúci kontakt s „realitou".
Výskum
Čo sa týka výskumu na našich univerzitách, je pravdou, že u nás prevláda tzv. sovietsky model. Výskumná činnosť bola sústredená do Slovenskej akadémie vied a univerzity boli zamerané skôr na vychovávanie absolventov. Činnosť vedcov a ich výsledkov na SAV by mal posudzovať niekto iný. Či je fungovanie tejto inštitúcie efektívne si nedokážem posúdiť. Dovolím si však tvrdiť dve veci:
-
Činnosť vedcov a ich výsledky nie sú verejnosti príliš známe. Zaujíma to vôbec verejnosť? Kedy ste naposledy videli nejakého vedca v správach? Ja si viem predstaviť, že by televízia spravila v rámci televíznych novín reportáž zo SAV a doplnila ju rozhovormi s vedcami o ich práci. Neverím, že naši vedci len tak nečinne sedia. Verejnosť však viac zaujíma život pseudo-celebrít, ktoré sa stali slávne za týždeň, ako dlhoročná práca vedca.
-
Aj keď na Slovensku máme schopných vedcov, možno nedokážeme tieto poznatky naplno využiť a predať. Chýba väčšie prepojenie vedy s priemyslom, a investície do nových špičkových technológií.
Ako príklad práce vedcov na SAV je pre mňa výskum penového hliníka na SAV. V období od 1994 boli na ÚMMS SAV v rámci medzinárodnej spolupráce vyvinuté viaceré unikátne technológie na výrobu penového hliníka z práškového polotovaru [1]. Využitie tohto materiálu je obrovské [2].
Quo vadis?
V súčasnosti je najväčší problém školstva to, aké zemepisné názvy budú v maďarských učebniciach. Už sa teším na časy, kedy bude problémom kvalita našich vysokých škôl. To by bola zaujímavejšia diskusia. Aspoň pre mňa.
--------------------------
Linky:
SAV - penový hliník
[1] http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&charset=&doc=offers-results&work_total_no=98
Informácie o penovom hliníku:
[2] http://www.materialing.whian.net/penovy_hlinik
Zdroje:
Štatistiky (Ústav informácií a prognóz školstva)
[3] http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---vysoke-skoly
Prehľad vysokých škôl:
[4] http://www.uips.sk/prehlady-skol/prehlad-vysokych-skol
Zamestnateľnosť a zamestnanosť absolventov vysokých škôl:
[5] http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/MK/Studie/Uplatnenie_pre_tlac.pdf
Absolventi:
[6] http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/ROCENKA/VS/VSA_1.pdf
Články:
Vysokých škôl je veľa. Tie elitné chýbajú
[7] http://www.sme.sk/c/4067252/vysokych-skol-je-vela-tie-elitne-chybaju.html
Veda má patriť k univerzitám:
[8] http://www.itapa.sk/index.php?ID=4599
[9] http://hnonline.sk/c1-21705225-ani-zapadne-excelentne-skoly-nemaju-na-ruziach-ustlane
[10] http://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko/lady-medzi-skolami-a-firmami-sa-zacinaju-lamat/41533.html
O návrzích na zvýšení úrovně evropských univerzit:
[11] http://www.techtydenik.cz/detail.php?action=show&id=1666&mark=
Vysoké školy? Sme priemerní:
[12] http://hnonline.sk/slovensko/c1-19983500-vysoke-skoly-sme-priemerni
Obrázok:
http://th01.deviantart.com/fs14/300W/f/2007/075/3/4/I_love_school_by_Evelin_Novemberdusk.jpg


















