O čo ide pri záchrane Grécka?

Autor: Lubo Kužela | 22.6.2011 o 16:13 | (upravené 22.6.2011 o 16:26) Karma článku: 8,42 | Prečítané:  1484x

Grécko dlho ponúkalo výhody sociálneho štátu, pričom zakrývalo skutočný stav svojej ekonomiky. Kým ekonomika rástla, išlo to, ale keď prišla kríza, objavili sa problémy a neschopnosť splácať dlh. Práve veľa ľudí nechápe, ako môže mať štát dlh a ako môže skrachovať. Pokúsim sa to vysvetliť.

Štát si požičiava peniaze formou dlhopisov. Ak si od vás požičiam tisíc euro a dám vám papier, že o desať rokov vám zaplatím tisíc sto, tak tento papier sa volá dlhopis. Takéto štátne dlhopisy väčšinou nakupujú banky. V tomto prípade najmä Nemecké a Francúzske, a dokonca aj Európska centrálna banka.

Krach Grécka by znamenal, že by banky o tieto peniaze, za ktoré nakúpili Grécke dlhopisy, prišli. Jednoducho by museli priznať stratu (a keďže ich vlastní aj ECB, ohrozilo by to aj euro. Preto toľko kriku).

Keď prišiel čas splatiť dlhy (dlhopisy), neboli peniaze. Tak sa tieto papiere nahradili ďalšími papiermi, čím sa odložila splatnosť. Keďže sú ale obavy z nesplatenia väčšie (riziko), tieto dlhopisy sa už predávajú s vyššími úrokmi, a čím viac peňazí potrebuje Grécko na úroky, tým viac mu zostane na naštartovanie ekonomiky, prípadne znižovanie deficitu (rozdiel medzi príjmami štátu, a výdavkami, ktorými sociálna vláda nešetrila). Volá sa to aj dlhová špirála, snehová guľa a podobne.

Problém je, že Grécko nemá na zaplatenie dlhov, a ukazuje sa, že ani mať nebude. Na to aby sme mohli byť v tomto smere optimistický, musela by rásť ekonomika, zamestnanosť a podobne.

Keď ide ľuďom o vlastné peniaze, rozmýšľajú inak. Ak si od vás požičiam tých spomínaných 1000EUR, a po desiatich rokoch vám ich nebudem schopný vrátiť, tak máte viac možností. Buď mi ich necháte, a počkáte na splatenie neskôr, alebo o ne jednoducho prídete. Prípadne si požičiate inde, a požičiate mi ešte aj tie (toto sa zdá až smiešne, ale takto to je. My nemáme na zvyš, tiež si požičiavame).

A teraz si predstavte, že som nebol schopný vám vrátiť za 10 rokov peniaze, rozhadzoval ich, rozdával kamarátom, nešetril, a dokonca ani vývoj mojej situácie nenaznačuje že sa situácia zmení (stále nedokážem dosť dobre šetriť, nemám lepšiu prácu, dokonca mi platia horšie..). Požičiate mi ďalšie peniaze? No asi nie..

A to je situácia s Gréckom. Grécko potrebuje požičať ďalšie peniaze, lebo nie je schopné splácať staré pôžičky, ktoré mu požičali banky. Pôvodne mali časť budúcej pôžičky poskytnúť banky, ako to navrhovalo Nemecko na čele s Merkelovou, ale potom sa vietor otočil, a už ich nechcela zaťažovať stratovými a rizikovými pôžičkami. Tak jediná možnosť ako zachrániť Grécko a požičať mu peniaze je, že sa na novú pôžičku poskladajú štáty - teda my všetci (pravda je, že niečo prispeje aj súkromný sektor). Pritom sa šušká, že Grécko tieto pôžičky nebude schopné splácať, a ide iba o odďaľovanie problému. Ale skoro nikto to nepovie nahlas, každý sa bojí, že tento hlas spôsobí búrku.

Ale niekto sa určite nájde a už nás je zopár. Inak po druhej pôžičke príde tretia a štvrtá.. Potom požiada o pôžičku ďalšia krajina a ďalšia (kandidátov je viac a volajú sa skrátene PIIGS). A kto to zaplatí? My. Ak bude z čoho. V čase keď sa skladáme formou zvýšenia DPH na dlhy, čo tu narobila naša sociálna vláda, tak sa budeme skladať aj na dlhy Grékov?

Áno, pád Grécka môže poškodiť Euro. Môže poškodiť európsku ekonomiku. Ale hlavne nemecké a francúzske banky, ktoré doteraz profitovali na úrokoch, ale keď prišiel čas niesť bremeno rizika, hľadajú sa rôzne riešenia v podobe odsúvania problému. Dokedy?

 

dlh.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?