reklama

Predpovede pohybu akciového trhu

Všeobecne môžeme povedať, že v prípade odhadu cien akcií máme k dispozícii iba tri možnosti predpovede: rast, pokles a rovnovážny trend. Ak berieme do úvahy, že cieľom investora je zarobiť na pohybe ceny, nie je účelom, aby sme vedeli predpovedať trend s určitosťou. To ani nie je možné. Vo všeobecnosti však môžeme určiť istú pravdepodobnosť pohybu cien akcií.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ak naučíme systém predpovedať pohyb s touto pravdepodobnosťou, mali by sme vytvárať zisk. Aj keď bude predpoveď občas nesprávna a stratíme investované prostriedky, vždy bude existovať väčšia pravdepodobnosť, že trend vývoja odhadneme správne. Tým by sme mali dosiahnuť väčšiu početnosť úspešných investícií a celkový zisk. V kombinácii s analýzou rizík ide o obchodnú stratégiu, ktorá má nízku mieru rizika investície a naopak veľký potenciál výnosnosti.

Technická analýza je „štúdia o minulosti cenového pohybu za účelom predpovedania budúceho cenového pohybu, ktorý, ak sa robí správne, môže viesť k značným obchodným ziskom. Študovanie cien je typické pre finančné nástroje, ako sú akcie, komodity a meny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bez ohľadu na to, aké trhy študujeme, základné princípy sú rovnaké:

- graf cien je najdokonalejšia reprezentácia bilancie kupujúcich a predávajúcich pre daný subjekt,

- ceny majú tendenciu pohybovať sa v trendoch a vzoroch, ktoré, na základe historickej analýzy, môže viesť k štatisticky významnej pravdepodobnosti budúceho cenového pohybu,

- hlboká a kvalifikovaná analýza cenového grafu môže pomôcť obchodníkom pri rozhodovaní, ako dlho by mali držať akcie a kedy by ich mali predať" (Knight, 1991).

Samozrejme vytváranie zisku obchodovaním na burze nie je také jednoduché, pretože ak by bolo, nikto by nepracoval, všetci by kupovali a predávali akcie. Softvér na analýzu cien akcií ponúka v súčasnej dobe množstvo spoločností. Môžeme povedať, že ak by naozaj dokázali predpovedať ceny, nebol by predmetom ich činnosti vývoj softvéru, ale aktívne obchodovanie. Túto situáciu ironicky prirovnáva Svoboda k zlatej horúčke, podľa ktorého počas nej najviac „zbohatli predovšetkým tí, ktorí predávali krompáče a lopaty, kým väčšina dychtivých zlatokopov živorila v chudobe " (Svoboda, 2008). Svoboda patrí medzi skeptikov. Aj keď celkovo predpovedanie cien akcií neodsudzuje (najmä používanie technickej analýzy). Podľa neho "práve v čase manipulácií účtovníctva, politických kríz, názorových stretov rôznych analytikov, v časoch keď sa javia rôzne fundamentálne odhady a hodnotenia ako veľmi neisté, ponúka technická analýza dôležité podklady na skúmanie kurzových priebehov, pretože kurzy sú iba sumárom toho, čo účastníci trhu vyvodzujú zo všetkých dostupných informácií. Kurzové grafy sa preto vynikajúco hodia k rozpoznávaniu príslušných trendov alebo k stanoveniu psychologicky veľmi dôležitých bodov, v ktorých okolí je možné umiestniť jednotlivé príkazy. Avšak k tomu, aby sme získali takýto prehľad, nepotrebujeme žiadny drahý softvér" (Svoboda, 2008).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak ale berieme technickú analýzu ako nástroj na analýzu trendov, je to dobrý nástroj, pričom nezáleží na tom s čím obchodujeme. Môže nám pomôcť odhadnúť trendy vo vývoji cien, a tým prispieť k pozitívnemu ovplyvneniu obchodovania v budúcnosti. Predovšetkým je technická analýza vhodný nástroj na analyzovanie súčasnej situácie. Jej základným predpokladom totiž je, že grafy cien zahŕňajú v sebe všetky aktuálne a dostupné informácie ktoré investori majú. Grafy cien reagujú na obavy, paniku investorov, prípadne na vznik bublín na trhu. Všetko čo investori vedia, alebo o čom iba premýšľajú, je už v nejakej forme zahrnuté v historických cenách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prívrženci takzvanej teórie efektívnych trhov tvrdia, že každá verejne prístupná informácia, ktorá vyvolá zmenu ceny akcie, je už trhom efektívne započítaná do tejto ceny. Preto ak nemá investor nejakú unikátnu informáciu, ktorá nie je široko dostupná a ktorá by mohla pohnúť trhom, nemôže predpovedať vývoj trhu. Bývalí predseda FEDu Allan Greenspan hovorí, že ako dôkaz odporcovia „používajú dobre známu neschopnosť investičných podielových fondov podávať trvale lepšie výsledky ako index S&P 500. Dôkaz, že určitý investori prekonávajú trh, resp. jeho index každoročne, nie je prekvapujúci. Je to presne to, čo by sme mohli očakávať. Dokonca, ak by boli výsledky investovania čisto iba záležitosťou šťastia (náhody), malý počet investor bude vždy štatisticky výnimočne úspešných. Rovnako, ako keď niekomu padne pri hádzaní mincou 10 krát hlava. Pravdepodobnosť, že hlava padne 10 krát za sebou je 0,1 percenta, takže z milióna investorov bude nakoniec tisíc veľmi úspešných" (Greenspan, 2008).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podobne uvažuje aj Nicholas Taleb, ktorý je známym skeptikom štatistických metód a presadzuje tzv. „teóriu čiernych labutí". Táto teória popisuje udalosti, ktoré sú málo pravdepodobné, ale majú veľký vplyv na vývoj trhu. Napríklad ukazuje, že „v priebehu posledných päťdesiat rokov sa o polovicu výnosov postaralo desať najextrémnejších dní" (Taleb, 2011). Vývoj teda možno predpovedať do určitej miery, najmä v obdobiach, kedy nedochádza k výnimočným udalostiam. Výskyt takýchto udalostí však nemožno dopredu predpovedať. Ide o veľké burzové krachy, vojnové konflikty, prípadne rôzne nešťastia. Vychádza z faktu, že teórie o predpovediach trhu nemožno dokázať, pretože fungujú iba pre vybrané časové obdobia. Ich neplatnosť je však možné dokázať v priebehu jedného dňa.

Treba však dodať, že vhodným nastavením zabezpečenia rizika budú straty spôsobené nepredvídateľnými udalosťami minimálne.

Teória efektívnych trhov

Teória efektívnych trhov predpokladá že „akciové kurzy sú ovplyvňované očakávanými ziskami, dividendami, rizikom a ďalšími kurzovými informáciami. Za efektívny je považovaný taký trh, ktorý veľmi rýchle a efektívne absorbuje nové informácie. V situácii, kde sú všetky kurzotvorné informácie absorbované akciovým kurzom nedochádza k rozdielu medzi vnútornou hodnotou a akciovým kurzom. Tržná cena akcie na trhu predstavuje teda objektívnu hodnotu, akcie sú správne ocenené a na trhu nie je možné nájsť nadhodnotené alebo podhodnotené tituly. Termín „efektívny" sa teda používa v zmysle efektívneho spracovanie nových informácií" (Musílek, 2002).

Nie všetky javy na burze však dokáže teória efektívnych trhov vysvetliť. Napríklad jeden z najväčších pádov na burze, ktorá sa zvykne nazývať aj „čierny pondelok" (19.10.1987), keď index Dow Jones stratil pätinu celkovej hodnoty. V tento deň nebola zverejnená žiadna dôležitá informácia, ktorá by bola dôvodom zmien trhu. Vedúcu úlohu zohral psychologický faktor, kedy o predaji akcií rozhodol strach investorov. V stave keď sa trhy správajú racionálne, neprichádzajú žiadne relevantné informácie, sa trh pohybuje do istej miery náhodne. Ak však príde nečakaný zlom („čierna labuť"), menia sa trendy veľmi rýchlo. Takéto prudké zmeny spôsobujú napríklad akciové bubliny, kedy ceny akcií umelo rastú, bez akýchkoľvek racionálnych dôvodov, ktorými by mohli byť napríklad zmeny ziskov spoločnosti. Príkladom je internetová (dotcom) bublina, ktorá umelo zvýšila akcie technologických a internetových firiem.

Teória efektívnych trhov „predpokladá splnenie nasledujúcich predpokladov:

- Na akciovom trhu participuje veľké množstvo racionálnych investorov, ktorý neustále analyzujú akciové ceny a uskutočňujú transakcie;

- Investori majú dostatok lacných, aktuálnych a pravdivých informácií, pričom každý účastník získava nové informácie približne v rovnakej dobe;

- Investori reagujú rýchlo a presne na nové informácie;

- Obchody na akciovom trhu sú spojené s nízkymi nákladmi a neexistujú žiadne trhové obmedzenia" (Musílek, 2002).

Náhoda

Treba brať do úvahy, že čím vzdialenejšia je predpovedaná budúcnosť, tým viac faktorov pôsobí na cenu akcie. Keďže nepoznáme ani zlomok týchto faktorov, nevieme predpovedať vývoj na trhu. Čím je časové obdobie predpovede väčšie, tým nepravdepodobnejšia predpoveď je, pretože ju ovplyvňuje viac faktorov. Aj malá a neočakávaná udalosť môže viesť k veľkým zmenám na burze. Tento efekt popisuje teória chaosu a nazýva sa tzv. „motýlí efekt". Neúspech malej spoločnosti v Číne sa môže prejaviť prudkým prepadom na burze v New Yorku. Stačí spomenúť problémy firiem po katastrofe vo Fukushime, ktoré sa prejavili na dodávateľským reťazcoch mnohých výrobcov po celom svete.

Náhoda môže mať teda výrazný vplyv na úspech investora. Preto sa budeme zaoberať v práci odhadovaním náhodnej zložky pri pohybe cien akcií. Štatisticky je väčšia pravdepodobnosť správnej predpovede pri použití technickej analýzy, ako pri čisto náhodnom odhade. Napríklad pri vypuknutí paniky na trhu sa investori rýchlo zbavujú svojich pozícií, a dochádza k prudkému klesajúcemu trendu. Vtedy je veľmi malá pravdepodobnosť, že budú ceny akcií rásť.

Technológie

Ďalšia oblasť ktorú nedokážeme predvídať je technologický vývoj. Ak by sme totiž dokázali predvídať pokrok vo vede a výskume, poznali by sme vlastnosti budúcich výrobkov. Tie však nepoznáme. Niektoré technologické novinky sa na trhu nepresadia napriek kvalite, popularite a mediálnej podpore (vozidlá Seagway). Naopak, niektoré výrobky dokážu priniesť prevratné zmeny vo svojom segmente a prudký rast spoločnosti (produkty iPod a iPhone spoločnosti Apple).

Technologické firmy rastú podľa Ropa (Rope A.T. a kol., 2011) v troch fázach, ako je ukázané na obrázku. Keď sa technológia rozvíja, je rast pomalý. Inovátori vypracovávajú prototypy, nastavujú optimálnu konfiguráciu produktu založeného na uvedenej technológii a vylepšujú jeho funkčnosť. Ako náhle je produkt uvedený na trh, nastupuje obdobie rýchleho rastu (v ideálom prípade), po ktorom nasleduje inflexný bod. Po ňom sa rast spomalí. Výrobok prejde do obdobia zrelosti. Nakoniec, technológia zastaráva a jej rast stagnuje prípadne klesá. Preto je dôležité pre firmy neustále inovovali produkty, najmä zlepšovaním funkčnosti a vyvíjali nové produkty.

Niektoré technológie sa vyvíjajú dlhú dobu a napriek tomu nemajú dominantný vplyv na fungovanie určitého segmentu. Napríklad biopalivá vyrábané z celulózy sa vyvíjajú pomerne dlho, stále však nie sú konkurencieschopné oproti palivám vyrábaným z ropy. Navyše majú negatívny dopad na udržateľný rozvoj (znižujú potravinové zdroje) a na životné prostredie. Na druhej strane, inovatívne technológie ako sociálne siete (Facebook, Twitter) sa rozvíjali a rástli veľmi rýchlo, a mali obrovský vplyv na život ľudí po celom svete.

Obrázok blogu

Obr. 1: Fázy rastu a krivka S (Rope A.T. a kol.,2011)

Každá etapa potrebuje iný prístup manažmentu, a teda aj prístup pri posudzovaní potenciálu rastu firmy. Vo fáze vzniku je dominantný výskum a vývoj. Tu môžeme sledovať napríklad rast výdavkov firmy na výskum a vývoj. Neskôr sledujeme súvislosti s uvedením výrobku na trh. Obdobie rýchleho rastu je sprevádzané malými zmenami výrobku, ale rýchlym rastom výroby a predaja, kedy sa firma snaží ovládnuť trh. Počas fázy zrelosti, ide o rozhodnutia týkajúce sa zlepšenia vlastností, kvality a nákladov na výrobu produktu. V tejto fáze môžeme sledovať napríklad výšku marže, prípadne pokles nákladov na výrobu. V etape poklesu ide najmä o konsolidáciu podniku a znižovanie kapacít podniku.

Výhodné je investovať do firmy vo fáze rozvoja. Tu je však pomerne ťažké predvídať, či sa firma presadí na trhu a či bude mať výrobok úspech. Treba však dať pozor na prehnané očakávania. Takéto očakávania vedú k vzniku „bublín". Ide o nadhodnotenie ceny akcií kvôli optimistickej nálade investorov. Ako náhle investori podľahnú pesimizmu, nastáva prudký výpredaj akcií a teda aj prudký pokles cien. Naposledy sme mohli takýto prípad vidieť práve pri akciách spoločnosti Facebook. Záujem o emitované akcie bol enormne veľký vďaka popularite tejto sociálnej siete a vďaka medializácii. Po zverejnení finančných ukazovateľov, najmä menšej schopnosti firmy vytvárať zisk, sa akcie spoločnosti začali prudko prepadávať.

Obrázok blogu

Obr. 2: Prepad akcií spoločnosti Facebook krátko po emisii

Čo sa týka technológií, najvýznamnejšia bublina v poslednom období bola tzv. "dot-com bublina". Tiež mala svoj pôvod v nadmernom optimizme investorov. Išlo najmä o obrovské investície do informačných technológii. Tie podporoval obrovský rozmach internetu a výpočtovej techniky. Ceny akcií prudko rástli s priemerným ročným rastom nad 20% ročne a dosiahli maximum v roku 2000. Potom nasledoval prudký výpredaj akcií a panika na trhu.

V práci sa zameriame na technologické firmy, ktoré pôsobia na trhu dlhšiu dobu (viac ako 20 rokov). Je to z dôvodu dostatočného množstva historických dát na analýzu, a z dôvodu istého ustálenia vývoja firmy. Na učenie a testovanie siete budeme používať údaje firmy Microsoft za 10 rokov, teda v čase, kedy bola firma vo fáze ustálenia, a nedochádza k prudkému rastu cien akcií (Obr.).

Psychológia

Teória efektívnych trhov predpokladá, že investori sa správajú racionálne. Ale keďže investormi sú ľudia, ich rozhodnutia sú subjektívne. Často teda závisia od mnohých faktorov. Jedným z týchto faktorov je psychológia investorov. Podľa Drasnara v psychológii investora prevládajú dve vlastnosti: strach a chamtivosť. V prípade finančných strát ide o strach, a investor pri pohľade na klesajúcu hodnotu portfólia ľahko podľahne panike. V prípade zisku dochádza ku chamtivosti, a investor odďaľuje predaj akcií s cieľom zarobiť viac. Často však zmešká najvhodnejšiu príležitosť na predaj a hodnota portfólia začne klesať.

„Psychologická analýza vychádza z predpokladu, že akciové kurzy sú pod silným vplyvom masovej psychológie burzového publika, a ktorá tým že pôsobí na všetkých účastníkov trhu, ovplyvňuje ich úroveň" (Rejnuš, 2004).

Podľa Keynesa je „psychológia určujúcim faktorom iba s krátkodobého hľadiska. Väčšina investorov sa riadi emóciami a preto podľahne davu a stáva sa jeho súčasťou. Menšina však dokáže využiť psychológiu davu vo svoj prospech. To má za následok aj vznik špekulácie, pri ktorej časť tejto menšiny zámerne zneužíva psychológiu davu, čo je podľa Keynesa škodlivé.

Najznámejšou stratégiou v psychologickej analýze je Kostolányho investičná stratégia. Kostolány delí investorov na dve skupiny:

Hráči - tvoria väčšinu (asi 90%). Ovláda ich ilúzia bezprácneho a rýchleho zisku. Správajú sa v súlade s teóriou davu. Nakupujú, keď ostatní nakupujú a predávajú, keď ostatní predávajú.

Špekulanti („pevné ruky") - tvoria menšinu (asi 10%). Riadia sa vlastným úsudkom, sú trpezliví, majú dostatočné prostriedky na investície a dokážu vzdorovať davu. Správajú sa ako investori s unikátnymi vlastnosťami. Dve tretiny času dokážu ,,plávať proti prúdu". To znamená nakupovať, keď ostatní predávajú a predávať, keď ostatní nakupujú.

Obrázok blogu

Obr. 3: Kolobeh burzy (Kostolany, 2008)

Podľa Kostolányho teórie sa pri raste cien a objemov akcie presúvajú od hráčov k špekulantom. Ak hráči držia väčšinu akcií hovoríme o tzv. vykúpenom trhu. Vykúpený trh je veľmi nebezpečný - pri vysokých cenách sa stráca záujem o ďalší nákup. V dôsledku negatívnej informácie vzniká na trhu panika a hráči v strachu zo strát začínajú hromadne predávať. Tento stav charakterizujú klesajúce ceny pri raste objemov. Pri klesajúcich cenách sa akcie kumulujú v pevných rukách. Keď nakoniec špekulanti držia väčšinu akcií, hovoríme o vypredanom trhu.

Kostolány vo svojej teórii „sformuloval aj jednotlivé fázy burzového vývoja a načrtol schému, podľa ktorej by mali špekulanti nakupovať a predávať. Zjednodušene ide o nákupy za nízke ceny pri dosiahnutí minima a takisto pri náraste po odrazení z minima. Potom nasleduje vyčkávacia fáza a po náraste postupný predaj. Predajná fáza nastáva pri dosiahnutí vrcholov, kedy opäť prechádza do vyčkávania a neskôr do nákupnej fázy. Signály pre nákup a predaj vie podľa Kostolányho správne rozoznávať a určiť len úzka skupina investorov a len títo vďaka svojím unikátnym vlastnostiam vedia, kedy nastáva správna fáza. To im prináša nadpriemerné zisky" (Juggler, 2010).

Na základe týchto fáz burzového vývoja postavíme investičnú stratégiu. Podľa toho, v ktorej fáze sa bude vývoj ceny akcie nachádzať, budeme pomocou neurónovej siete vytvárať obchodné signály. Celkovo budeme generovať tri signály: nákup, držanie, predaj (buy, hold, sell).

Podľa Kostolanyho systému kolobehu burzy teda trhy neustále klesajú a stúpajú, čo je vhodné na obchodovanie a využívanie kurzových rozdielov v prospech investora. Práve to budeme využívať pri generovaní obchodných signálov.

Trhy sa v istých obdobiach nesprávajú racionálne, čo je predpoklad teórie efektívnych trhov. Na trhu pôsobia ľudia, ak neberieme do úvahy automatizované obchodné systémy. Ľudská psychológia zohráva v obchodovaní obrovskú úlohu. Práve ona je dôvodom, prečo vzniká na trhoch panika a prudké prepady. Tiež je dôvodom, prečo trhy prudko rastú a vytvárajú bubliny. Na jednej strane pôsobí strach investorov a na druhej túžba po zisku. S tým súvisí aj vytváranie trendov, v ktorých sa ceny akcií pohybujú. Akokoľvek presne môžeme vedieť ohodnotiť cenu podniku na základe jeho hospodárenia, jeho cena bude vždy závisieť od toho, ako ju budú vnímať investori. Keynes tvrdil, že uvažovať v smere trendu aj keď si myslíme že je nesprávny nie je nezmysel, pretože "nemá zmysel dávať 20$ za niečo, čo si myslíme že má hodnotu 30$, keď si zároveň myslíme, že to trh o mesiac ocení na 15$" (Cassidy, 2012).

Z toho vyplýva aj vhodné načasovanie investície, teda generovania obchodného signálu. Z pohľadu psychológie je generovanie signálov pomocou neurónovej siete vhodnejšie, pretože počítače nepodliehajú psychológii (panike, ani chamtivosti).

---

Článok tvorí výber z mojej diplomovej práce " APLIKÁCIA NEURÓNOVÝCH SIETÍ PRI PROGNÓZOVANÍ VYBRANÝCH AKCIÍ". Celá práca ako aj zoznam zdrojov je tu.

Lubo Kužela

Lubo Kužela

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Moja stránka: lenacor.comV prípade záujmu pomôzem s Excelom.. Ak by ste mali zaujem o skolenie, alebo individuálne konzultácie kontaktujte ma prosím na lubomir.kuzela@gmail.com, predmet "Excel".makrá, kontingenčné tabuľky, grafy, reporty, import údajov, databázy, výpočty, prehľadávanie a analýza dát.. Pracujem ako projektový manažér v priemysle. Zaujímam sa o technológie a ekonómiu. Zoznam autorových rubrík:  InformatikaŠkolstvoEkonomikaPostrehyVedaSúkromnéNezaradenéDenník ítečkára :))

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu